 U meditujúcich sa znižuje aktivita častí mozgu zodpovedných za niektoré psychické poruchy. (Yalská univerzita) U meditujúcich sa znižuje aktivita častí mozgu zodpovedných za niektoré psychické poruchy. (Yalská univerzita)
Podľa novej americkej štúdie si môžu skúsení meditujúci vypnúť oblasti mozgu zodpovedné za nervozitu, únavu počas dňa a isté psychické poruchy ako autizmus či schizofrénia.
„Ukázalo sa, že meditácie pomáhajú pri rôznych zdravotných problémoch ako rakovina či psoriáza alebo pomáhajú skončiť s fajčením,“ hovorí v tlačovej správe vedúci autor štúdie Judson A. Brewer z Univerzity v Yale.
Výskumníci predstavili snímky funkčnej magnetickej rezonancie skúsených a začínajúcich meditujúcich za použitia troch odlišných meditačných techník.
Výsledky ukázali zníženú aktivitu v sieti „default mode“ (DMN, sieť mozgových oblastí zapojených do mozgovej aktivity v stave pokoja, pozn. prekl.) u skúsených meditujúcich. Táto nervová sieť zodpovedá za choroby súvisiace s hnevom, nedostatkom pozornosti, hyperaktivitou a vznikom povlaku pri Alzheimerovej chorobe.
V oblastiach mozgu zapojených do tejto siete, ako centrálna oblasť prednej mozgovej kôry a celá zadná časť, sa zistila znížená aktivita, bez ohľadu na formu meditácie vykonávanú počas experimentu.
Keď DMN bola aktívna, oblasti mozgu spojené so sebakontrolou a kognitívnou kontrolou boli u skúsených meditujúcich aktivované, ale nie u nováčikov. Toto sa tiež stalo, keď meditujúci nemeditovali, ale len jednoducho oddychovali.
„Meditácia je spojená so zvýšeným pocitom šťastia,“ uvádza Brewer v správe.
Vedci veria, že meditujúci sa môžu sústrediť na prítomnú chvíľu lepšie a neustále potláčajú egocentrické a túlavé myšlienky, ktoré sú silno spojené s autizmom a schizofréniou.
„Meditácia a jej schopnosť pomáhať ľuďom ostať v prítomnosti bola súčasťou filozofických a kontemplatívnych praxí po tisícročia,“ hovorí Brewer.
„Naopak, príznakom mnohých foriem mentálnych chorôb je prebytok vlastných myšlienok, teda stav, na ktorý má meditácia vplyv. To nám dáva nejaké náznaky ohľadom nervových mechanizmov a o tom, ako by to mohlo fungovať klinicky.“
|
